Záruka pracovného miesta = záruka spokojnosti?

// Katarína Štyráková

Stačí istota toho, že nás nadriadený nepredvídateľne nevyhodí, pre vyššiu spokojnosť v práci?

​Záruka pracovného miesta, teda vysoká pravdepodobnosť, že zamestnanec má v aktuálnom zamestnaní istú pozíciu a udrží si ju, alebo job security, je tradične považovaná za predpoklad spokojnosti v práci.

V nadnárodnom prieskume International Social Survey Programme v roku 1989 až 8 z 9 krajín OECD označilo záruku pracovného miesta za najdôležitejší aspekt danej práce.

Iný prieskum organizácie Society for Human Resource Management v USA v roku 2003 poukázal na to, že job security je na vrchole rebríčka hlavných aspektov spokojnosti v práci: 65% zamestnancov a 59% opýtaných HR profesionálov považujú práve záruku pracovného miesta  za najdôležitejšiu pre pracovnú spokojnosť.

Opačným pólom istoty je neistota, teda job insecurity. Podľa výskumov pôsobí ako chronický stresor, má negatívny vplyv na wellbeing v pracovnom živote, čo úzko koreluje s osobným životom jednotlivcov, a môže sa prejaviť aj v zhoršení vzťahu medzi podriadeným a nadriadeným a postojom voči organizácii.
​
V praxi sa pohyb výhradne medzi týmito dvomi pólmi neukazuje ako výhodný.  Bolo zistené, že extrémne prísne pravidlá ochrany zamestnancov a ručenia ich pracovného pomeru, obmedzujú efektívne alokovanie pracovných síl, spomaľujú produktivitu a ekonomický rast a znižujú pravdepodobnosť zamestnania ľudí “zvonku” pre obohacovanie know-how.

​Aký je teda kompromis, ktorý umožní z dvoch pólov vytvoriť kontinuum? OECD Employment Outlook v roku 2013 priniesol tému flexibility ako aspektu, ktorý má potenciál poskytnúť dostatočnú istotu pracovného miesta s  dostatočnou mierou voľnosti.

Inšpiratívnym príkladom je v tomto smere Dánsko. Pojem flexicurity, ktorý vznikol spojením slov flexibility a security, inak podľa oficiálnej stránky Dánska nazývaný aj Zlatý trojuholník, stelesňuje reakciu na výzvy globalizácie. 3 strany trojuholníka sú:

• Flexibilita v pravidlách pre najímanie a prepúšťanie zamestnancov. Takto môžu znižovať počty zamestnancov, keď sa firme nedarí, a najímať nových v obdobiach rastu. Týmto spôsobom asi 25% Dánov pracujúcich v súkromnom sektore zmení prácu každý rok.
• Zaistenie v nezamestnanosti formou právne garantovaného benefitu vo forme 90% najnižšej mzdy.
• Aktívna politika trhu práce, ktorá zabezpečuje vedenie a vzdelanie pre všetkých nezamestnaných.

​
Hlavným zmyslom je poskytovať záruku zamestnania namiesto záruky konkrétneho pracovného miesta.

​A čo na to pracujúci Dáni? 

• V rebríčku European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions v roku 2007, ktorý porovnával dotazníky z 33 európskych krajín, boli Dáni v top 4 v pracovnej spokojnosti a na vrchole rebríčka v celkovej kvalite práce samotnej.
• Podľa  World Happiness Report 2014, sú Dáni 3. najšťastnejší národ na svete hneď po Švajčiarsku a Islande.
• European Social Survey 2010 zistila, že Dáni sú národ najviac dôverujúci štátu a spravodlivosti.

Report od The Happiness Research Institute The Happy Danes sa pýtal viac ako 10 000 Dánov, a skúmal, čo ich robí šťastnejšími, ako ostatných ľudí na svete. Okrem iných, je to práve flexicurity, ktorá poskytuje Dánom veľkú mieru autonómie, jeden z troch hlavných aspektov vnútornej motivácie dôležitej pre angažovanosť, a dôvera, ktorá pozitívne koreluje s well-beingom, je zároveň predpokladom pre medziľudské vzťahy. 

Populárny pojem flexibilita teda nemusí znamenať len neprítomnosť záruk a ustanovení, ale príležitosť rozhodovať a autonómne formovať svoju pracovnú činnosť, dávať jej zmysel, a aktívne pristupovať k vlastnému rastu. Ak zvládneme popri tom dôverovať kolegom a mať medzi nimi pár “parťákov”, robíme prvé významné kroky v ústrety pocitu šťastia v práci :-). 

*fotka Flickr: https://flic.kr/p/uin7jp